Solivar v Prešove je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku.
História a súčasnosť soľného závodu
Tento unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia. Návštevou múzea Solivar sa môžete dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o ťažbe, výrobe, spracovaní a využívaní soli – tzv. “bieleho zlata”.
Objekty Solivaru
K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky v Solivare patrí predovšetkým šachta Leopold s budovou gápľa, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka (turňa).
Centrálnym dielom bola jama Leopold, ktorú začali hĺbiť už v roku 1571. Pôvodne sa nazývala Cisárska a siahala do hĺbky 155 metrov. Nad ňou bola v roku 1674 postavená budova gápľa s mechanizmom na čerpanie soľanky pomocou konského pohonu. Solivarský gápeľ patril k najväčším v strednej Európe.
Ďalšími dôležitými objektmi sú zásobníky na soľanku, tzv. četerne, postavené v roku 1815. Tvorí ich osem drevených nádrží s celkovou kapacitou vyše 10.000 hektolitrov. Soľanka sa do nich privádzala dreveným potrubím od šachty Leopold. Odtiaľ potom putovala do predhrievacej a odparovacej panvy vo varni.
Sklad soli a ďalšie objekty
Architektonicky najimpozantnejší objekt areálu – sklad soli, bol dokončený okolo roku 1825. Soľ sa sem prevážala z varne po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. Žiaľ, sklad dvakrát vyhorel, naposledy v roku 1986. Zničená bola najmä unikátna drevená konštrukcia krovu. V roku 2016 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a dnes slúži ako zaujímavý multifunkčný priestor s muzeálnou expozíciou.
Okrem spomínaných objektov tvorili pôvodný areál solivaru aj ďalšie budovy ako sú slané kúpele, strojovňa či vozovňa. Špecifickým objektom je klopačka (turňa), ktorá v minulosti slúžila na oznamovanie začiatku pracovnej doby a mimoriadnych udalostí zamestnancom podniku.
Nový solivar Masaryk a zánik ťažby
S rastúcim dopytom po soli sa v 20. rokoch 20. storočia pristúpilo k výstavbe nového solivaru s názvom “Prezident Masaryk”. Ten bol spustený do prevádzky v roku 1925 s ročnou kapacitou 12.000 ton soli. Vďaka ďalším inováciám a modernizácii sa produkcia postupne zvyšovala až na úroveň 45.000 ton ročne. Solivar okrem jedlej soli vyrábal aj kúpeľovú soľ a dodával surovinu pre zdravotnícky a chemický priemysel.
Objavenie bohatšieho soľného ložiska v Zbudzi pri Michalovciach v roku 1959 viedlo k plánom na výstavbu nového ťažobného a spracovateľského závodu. Investícia sa však pre nedostatok financií zastavila a prešovský solivar sa dostal do finančných problémov. V roku 2009 bola ťažba soli v Prešove definitívne ukončená. Technologické zariadenia boli demontované a závod uzavretý. Súčasný trh so soľou na Slovensku pokrývajú zahraniční producenti.
Návšteva múzea Solivar
Národná kultúrna pamiatka Solivar dnes slúži ako fascinujúce technické múzeum, ktoré dokumentuje jedinečnú históriu ťažby a spracovania soli na našom území. Jeho súčasťou okrem vzácnych historických objektov a expozície v sklade soli aj rozsiahly vonkajší areál. Pri návšteve Prešova rozhodne nevynechajte toto výnimočné miesto, ktoré vás prenesie do čias, keď prešovská soľ mala hodnotu zlata.
